Chotár obce leží v južnej časti Popradskej kotliny. Popradská kotlina predstavuje denudačný zvyšok prevažne flyšových sedimentov usadených v treťohorách (terciér - vek pred 23 až 67 miliónov rokov), v najvyššom priabóne (vek pred 37 – 38 miliónov rokov) a v oligocéne (pred 23 - 38 miliónov rokov)
V období stredného a vrchného eocénu (pred 37,2 až 48,6 miliónmi rokov) poklesol západokarpatský blok ako celok a s tým je spojený vznik sedimentačného priestoru paleogénu podtatranskej skupiny. Medzi Laramskou fázou vrásnenia (Laramská fáza vrásnenia – orogenetický pohyb na hranici kriedy a paleogénu – pred 67 miliónmi rokmi, Orogén – „premiestňovanie hmoty v zemskej kôre, ktoré vedie k vzniku pohorí)) a Bartónskou fázou vrásnenia (eocén) bol rozdiel približne 25 milónov rokov a pretrvával tu kontinentálny suchozemský režim.
Paleogénne sedimenty spolu so svojim podložím sú tektonicky porušené. Predpalogénne zvrásnené a posunuté komplexy boli po oligocéne (pred 23 miliónmi rokov) postihnuté germanotypnou zlomovou tektonikou (germanotypná zlomová tektonika – pohorie s vrásovozlomovou a blokovou stavbou). Počas helvétskej fázy (treťohory, neogén, pred 19 miliónmi rokmi) a mladších fáz alpínskeho orogénu dochádzalo k rozlámaniu krýh. Došlo k vzniku poklesov, prešmykov a horizontálnych pohybov. Kryhy budované plastickejšími horninami (Hutianskym súvrstvím) boli pôsobením tlakov lokálne detailne zvrásnené .
V období kvartéru (štvrtohôr) možno preukázať aktivitu neotektonického cyklu v období plenipleistocénu – holocénu (pred 10 000 až 1 8000 000 rokmi). Popradská kotlina je v súčasnosti osobitnou neotektonickou makroštruktúrou ohraničenou zlomami. Sú to zlomy – Podtatranský, Gánovský, Popradský, Lendacký, Vojniansky a zlomy Spišskej Magury. Na geologickej stavbe širšieho regiónu sa podieľajú sedimenty paleogénu podtatranskej skupiny, ktoré budujú prakticky celú časť územia, vrátane podložia kvartérnych sedimentov. Len na JZ sem zasahujú permské súbory Hronika (Malužinské súvrstvie). Sú to polohy vulkanoklastík, tholeiitové bazalty a andezity, pestrofarebné pieskovce, prachovce, ílovité bridlice miestami s konkréciami karbonátov.