Celé dno Popradskej kotliny je vyplnené flyšom centrálnokarpatského vývoja vrchnoeocénneho a oligocénneho (pred 23 až 40 miliónmi rokov) veku. Centrálne časti vypĺňa flyš (flyš – horniny vyznačujúce sa striedaním ílovcov, pieskovcov, zlepencov, sú náchylné k vzniku zosuvov) v ktorom sú ílovce a pieskovce približne v rovnováhe. Lavice vápnitého pieskovca hrubé 10 – 50 cm sa jednotvárne striedajú s jemno-piesčitými sľudovitými vápnitými ílovcami. Severozápadne od rieky Poprad sú ílovce v rovnováhe s pieskovcami. Juhovýchodne od rieky Poprad sú pieskovce vo výraznej prevahe nad ílovcami.
Tektonické ohraničenie Popradskej kotliny oproti klenbohrásti Tatier sa javí ako erózna brázda (erózia – výmoľ, odstraňovanie časti zemského povrchu prúdom tečúcej vody, ľadom, snehom, vzduchom, pohyblivých zvetralín) v spodnejšom menej odolnejšom súvrství flyšu (ílovcov), ktoré v kotline prevláda.
V chotári obce sa vyskytujú horniny vrchného eocénu až spodného oligocénu (pred 37 -38 miliónmi rokov).
Zuberecké súvrstvie priabon (vrchný eocén – pred 37 miliónmi rokov) – spodný oligocén vystupuje na povrch a miestami je prekrytý premenlivo hrubými štvrtohornými uloženinami. Usádzalo sa v hlbokomorskom prostredí, ako aj podložné Hutianske súvrstvie s hrúbkou do 1 450 m. Typický flyš súvrstvia charakterizujeme pomerom ílovcov k pieskovcom od 2 : 1 do 1: 2. Pieskovce Zubereckého súvrstvia sú najčastejšie doskovité, na čerstvom lome modrosivé až zelenosivé, po navetraní hrdzavohnedé. Ich bežná hrúbka je od 10 do 100 cm. Bývajú premenlivo vápnité s hojnou ílovou prímesou, s muskovitom a s zuhoľnatenou rastlinnou drvinou.
Hutianske súvrstvie (vrchný priabón až spodný oligocén) vystupuje na povrch južne od Zubereckého súvrstvia. Toto súvrstvie má hrúbku od 200 – 800 m, je tvorené ílovcami, vápnitými ílovcami, alebo ílovitými prachovcami (ílosiltovce), ktoré sú vo výraznej prevahe nad tenkými, niekoľko cm až dm hrubými lavicami jemnozrnných pieskovcov, polohami pelokarbonátov, alebo do hrúbky 50 cm hrubými lavicami jemno – až strednozrnných polymiktných zlepencov. Bežne sú sivožlté, sivé, resp. zelenkastosivé s charakteristickým bridličnatým, lístkovitým, prípadne lastúrnatým, alebo íverovitým rozpadom. Na odlučných plochách ako aj na puklinách bývajú bežné povlaky Fe (železa) a Mn (mangánu).
Najnižšie polohy peleogénného cyklu na záujmovom území tvorí Borovské súvrstvie (paleocén – spodný oligocén, pred 49 až 67 miliónmi rokov). S výskytmi morskej fauny (ulitníky, lastúrniky) s hrúbkou do 265 m. Usadili sa priamo na prvohorných horninách staršieho paleozoika (pred 350 až 570 miliónmi rokov), alebo mezozoické (druhohory – pred 65 až 245 miliónmi rokov) podložie. Najvyššie polohy Borovského súvrstvia sú odkryté v úseku Filice – Švábovce. V opustenom lome v týchto vrstvách vidno náznaky rytmického striedania kompaktných strednozrnných kremenno – drobových pieskovcov hrúbky 10 – 50 cm s 10 150 cm hrubými lavicami jemnozrnných pieskovcov až prachovcov. Na záujmovom území sa vyskytuje Borovské súvrstvie v nekarbonátovom vývoji, pieskovce a drobnozrnné zlepence vrchno eocénneho až oligocénneho veku.